Kľúčové

časť mesta Nemšová

Aktuálne počasie v Kľúčovom

Viac...

Vitajte na internetovej stránke Kľúčového, ktorej cieľom je informovať návštevníkov o kultúrno-spoločenských aktivitách v tejto mestskej časti mesta Nemšová.

Na aktualizácií stránky sa podieľa Ing. Milan Vavruš. Ak máte zaujímavé podklady, návrhy ohľadne webu, kontaktujte ma prosím na adrese: 

Ak máte záujem o odber nových informácií na webe prostredníctvom e-mailu, zaregistrujte sa.

 

    Táto časť stránky vznikla z dôvodu, aby aj súčasná, mladá generácia vedela, že máme rodákov z Kľúčového, ktorí sú uspešní vo svojom obore. Úspešne prezentujú našu mestskú časť vo svete. Skôr narodených rodákov chcem vyzdvihnuť za ich úsilie a skúsenosti, ktoré odovzdali mladším generáciam (p. Anton Vavruš, p. Tomáš Kalina). 

p. Jozef Ľudovít Holuby

  • pán Dr. h. c. Jozef Ľudovít Holuby * 25.3.1836 v Lubine, † 15.6.1923 v Pezinku, vedec, botanik, polyhistor, národopisec, evanjelický kňaz, historik, archeológ, spisovateľ, etnológ, národný buditeľ pôsobiaci aj v Kľúčovom

holuby

Narodil sa v rodine evanjelického kňaza. Na strednej škole pod vplyvom svojho učiteľa L. Csádera sa začal zaujímať o botaniku. V tomto období uverejnil svoje prvé botanické práce.
V Zemianskom Podhradí sa zaoberal systematickým výskumom flóry na okolí, ale aj viacerými vlastivednými disciplínami. Odborné práce z oblasti botaniky publikoval v ročenkách bratislavského a trenčianskeho prírodovedeckého spolku, v Letopise Matice slovenskej a v inojazyčných časopisoch (Östereichische botanische Zeitschrift a Deutsche botanische Zeitschrift. Popularizačné a vlastivedné články uverejňoval skoro vo všetkých slovenských a vo viacerých českých časopisoch (Český lid, Lidové noviny a i.) a bol stálym spolupracovníkom Slovenských pohľadov od ich založenia (1881). Popularizačné a odborné články a štúdie majú pozoruhodnú štylistickú a literárnu úroveň. Vyznačujú sa vecným, ale plastickým podaním, jazykom bohatým na ľudové zvraty a svojráznym humorom. Zanechal bohatú rukopisnú pozostalosť, ktorej časť je uložená v Literárnom archíve Matice slovenskej.
Jeho bádateľské záujmy, sústredené na Bošácku dolinu, sa začiatkom 80. rokov postupne rozširovali na históriu, národopis, archeológiu a folkloristiku tejto oblasti. Všímal si nielen okolitú prírodu, ale aj charakteristické stránky ľudového života, zbieral ľudové povesti a rozprávky, príslovia a porekadlá, piesne a žarty, zariekacie formuly, povery a čary. Z ľudových rozprávok si všímal najmä tie, ktoré odrážali spôsob ľudového života. Mnohé rozprávky prevzal z jeho rukopisných zbierok J. Polívka do Súpisu slovenských rozprávok.

Štúdium:

  • 1847 gymnázium, Modra (vďaka dobrým základom z domu bol zapísaný hneď do tretej triedy; absolvoval tu len dve triedy počas troch rokov)
  • 1848 - 1849 strávil "vďaka" revolučným udalostiam doma
  • 1850 - 1855 evanjelické lýceum, Bratislava
  • 1855 - 1858 študoval teológiu (kandidátsku skúšku robil v Brezne u Jána Chalupku)
  • 1860 ako štipendista absolvoval letný semester na evanjelickej teologickej fakulte vo Viedni (študoval aj u Karola Kuzmányho)
  • 1922 čestný doktorát prírodných vied za celoživotnú vedeckú prácu udelený Přírodovědeckou fakultou Karlové univerzity v Prahe

Pôsobenie:

  • 1858 - 1859 vychovávateľ na majetku bratislavskej rodiny Scherzovcov, Kľúčovo
  • 1860 - 1861 kaplán u farára Ľudovíta Licharda, Skalica
  • 1861 - 1909 farár, konsenior i senior, Zemianske Podhradie
  • 1884 - 1893 trenčiansky senior
  • 1877 - 1909 predseda Prírodovedeckého spolku župy Trenčianskej
  • 1909 odišiel na odpočinok k dcére Božene Emílie Františky Bol zakladajúcim členom Matice slovenskej a členom viacerých domácich a zahraničných vedeckých spoločností

Tvorba:

  • 1888 Flora des Trencsiner Comitates (Kvetena župy Trenčianskej - jeho najväčšia botanická práca napísaná v nemeckom jazyku. Prv než vyšla samostatne, bola publikovaná po častiach v ročenkách Prírodovedeckého spolku v Trenčíne)
  • 1892 Niečo o maliníkoch Bošáckej doliny (príspevok publikovaný v Slovenských pohľadoch)
  • 1894 Krátka história ev. a v. zemansko-podhradskej
  • 1896 Povesti a rozprávočky z Bošáckej doliny
  • 1897 Obrázky zo Slovenska
  • 1910 Stručný nástin dejín starobylej cirkve ev. a v. žilinskej

Herbáre:

Zostavil tri herbáre. Prvý s vyše 12 000 exemplármi predal a teraz sa nachádza v Bukurešti. Druhý herbár, ktorý nazbieral najmä v okolí Trenčína, daroval Slovenskej muzeálnej spoločnosti v Martine a je uložený v Prírodovednom múzeu Slovenského národného múzea v Bratislave. Tretí, ktorý obsahoval najmä rastliny z okolia Pezinka, venoval Botanickému ústavu Karlovej univerzity v Prahe. Významná je aj jeho zbierka machov (približne 3 000 exemplárov), ktorá sa nachádza v rumunskom Kluži.

Ostatné:

  • Rozpomienky (jeho spomienky na mladosť a štúdia)
  • Národopisné práce (rozprávky, povesti a rôzne postrehy zo života slovenského ľudu)
  • Obrazy zo života (rozprávky, povesti a rôzne postrehy zo života slovenského ľudu)
  • Črty z histórie města Pezinka (krátke dejiny Pezinka)
  • Zoznam rastlín cievnatých okolia pezinského

Vedecké práce:

  • Kvetna javoriny nad Lubinou
  • Domáce lieky ľudu slovenského
  • Svätojurské rašelinisko Šúr
  • Flóra trenčianskej, bratislavskej, nitrianskej, oravskej i turčianskej župy
  • Čarodejné zariekanie a kliadby u ľudu slovenského

Neuverejnené rukopisy:

Zoznam húb okolo Zem. Podhradia mňou aj inými dosiaľ v Trenčianskej stolici objavených“ opisuje 638 druhov húb nájdených v rokoch 1876 až 1884. Materiál o dejinách cirkvi ev.a.v. v Trenčíne (ostal v rukopise v 5 dieloch)

Ocenenie:

Za celoživotné dielo bol vyznamenaný členstvom v Českej akademii věd a umění

Pocty:

  • Na jeho počesť udeľuje Slovenská botanická spoločnosť pri Slovenskej akadémií vied od roku 1984 vynikajúcim botanikom pamätnú Holubyho medailu
  • Pomenovali po ňom viaceré rastliny, napr. Ophrys holosericea subsp. holubiana (hmyzovník čmeľovitý Holubyho).
  • Bol prvým čestným členom Československej botanickej spoločnosti. Bol aj členom mnohých domácich i zahraničných vedeckých spolkov.
  • V Zemianskom Podhradí, ktoré je neodmysliteľne spojené s jeho menom je zriadená pamätná izba. Je v nej uložené množstvo dokumentov z plodného a dlhého života výnimočného človeka, ktorý vnášal do Bošáckej doliny učenosť, výrečnosť a vzdelanosť, ktoré široko-ďaleko presiahli rámec regiónu.
  • Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR vydalo 15. 2. 1996 príležitostnú poštovú známku "Jozef Ľudovít Holuby" zo série Osobnosti s nominálnou hodnotou 4 Sk. Známka s portrétom botanika je doplnená v pravom hornom rohu motívom ostružiny. Autorom výtvarného návrhu známky je Jozef Baláž, rytcom známky Rudolf Cigánik.

slečna Ivona Petrúšková

  • slečna Ivona Petrúšková * 8.3.1996 v Trenčine

Štúdium:

  • v súčasnosti študentkou Obchodnej akadémie v Trenčíne

Aktivity:

  • aktívna športovkyňa vo florbale a futbale
  • niekoľkonásobná majsterka Slovenska vo florbale

ivonapetruskova

    Ja a Futbal = Futbal som milovala už od narodenia a milujem ho dodnes. Začala som ho aktívne hrávať od 6 rokov, neskôr za starších žiakov TJ Vlára Kľúčové, pod vedením môjho prvého trénera Mareka Papierníka. Začiatky neboli pre mňa vôbec ľahké, ale vďaka podpore mojich rodičov, ktorí mi ju vždy dávali "chceniu hrať" futbal som s futbalom nikdy neskončila a hrávam ho dodnes. Boli to veľmi pekné chvíle, ktoré ma dosť naučili, chvíle na ktoré vždy rada spomínam a nikdy na ne nezabudnem.
    V 14. rokoch som absolvovala ročnú prípravu v ženskom futbalovom klube MŠK Slovan Trenčianske Teplice.
   Futbal za st. žiakov som skončila v Kľúčovom keď som mala 16 rokov. Momentálne som hráčkou AS Trenčín.

 

 

Ocenenia:

  • prvý krát som bola majsterka v roku 2007 - ako žiačka ZŠ na turnaji EXEL FLORBAL CUP, ktorý sa konal  v Košiciach.
  • v r. 2009 sme ako NTS FK Nemšová v kategórii: G14 získali 2. miesto, keď sme sa vo finále stretli so švédskym tímom Tullinge Štokholm. Vo fantastickej atmosfére sa zápas skončil nerozhodne 3:3 a po trestných strieľaniach 2:3 sa z celkového 1. miesta radovali Švédky.
  • v r. 2010 sme sa na turnaji v Prahe stretli vo finále s českým týmom Tatran Střešovice, ktorému sme podľahli 1:5. A opäť sme získali krásne 2. miesto.
  • v r. 2011 sme na turnaji v Prahe v kategórii G16 stretli vo finále s týmom Švédska, ktorý nás porazil 5:1. NTS Nemšová 3x po sebe obsadila 2. miesto.
  • v r. 2012 sme na turnaji  v kategórií G16 obsadili 4. miesto a kategória G14 získala 3. miesto.
  • v r. 2013 sme na turnaji v kategórii G18 získali bronz a obsadili 3.miesto. V osemfinále sme porazili švajčiarsky tým ZUG United 3:2 (po nájazdoch) a v semifinále sme prehrali s Fínkami 9:0.

Za najväčšie úspechy považujem tie, ktoré sme získali ako tým NTS FK Nemšová na najväčšom mládežníckom florbalovom turnaji na svete PRAGUE GAMES.

Dalšie fotografie zo športových aktivít slečny Ivony Petrúškovej si môžete pozrieť v časti Foto.

p. Ján Šedivý

  • p. Ján Šedivý, Ing., CSc., hosť. doc. * 3.5.1962 v Trenčine, stavebný inžinier

Štúdium:

  • 1997 - 1981 Stredná priemyselná škola stavebná v Trenčíne, smer Dopravné stavby
  • 1981 - 1986 Slovenská vysoká škola technická v Bratislave, Stavebná fakulta, odbor Konštrukcie a dopravné stavby
  • 1986 - 1990 Interná vedecká ašpirantúra, Katedra dopravných stavieb, Stavebná fakulta Slovenská technická univerzita (STU) Bratislava
  • 1994 Študijný pobyt: Pozemná doprava. JICA, Japonsko
  • 1999 Študijný pobyt: Inovácie v správe ciest. Univerzita Birmingham, Anglicko
  • 2002 Dištančné vzdelávanie: Kvalita pozemných komunikácií. Katedra cestného staviteľstva, Stavebná fakulta, Žilinská univerzita (ŽU) Žilina

Aktivity: 

  • pôsobenie v rôznych vysokých riadiacich funkciách v štátnych a súkromných spoločnostiach
  • hosťujúci docent a člen vedeckej rady Stavebnej fakulty Žilinskej univerzity v Žiline
  • člen Rady vlády pre vedu a techniku, člen Rady vlády pre bezpečnosť cestnej premávky, člen komisie Ministerstva školstva pre Operačný program EÚ, člen Rady vlády pre informatiku
  • člen štátnicových komisií a pedagogická činnosť na stavebných fakultách v Bratislave a Žiline
  • predseda Slovenskej cestnej spoločnosti, člen Odbornej komisie pre vedu, techniku a vzdelávanie Zväzu slovenských vedecko-technických spoločností (ZSVTS) a člen Rady ZSVTS
  • člen viacerých medzinárodných organizácií a spolupracovník na mnohých zahraničných projektoch
  • účasť na kongresoch a pracovných cestách - USA, Kanada, Japonsko, Švédsko, Dánsko, Anglicko, Holandsko, Austrália, Čína, Francúzsko, Mexiko, JAR, Argentína, Brazília, Thajsko a ďalších
  • recenzent výskumných úloh, diplomových, doktorandských a habilitačných prác, lektor odborných článkov, odborný garant konferencií a seminárov, člen redakčných rád odborných časopisov
  • člen Svetovej cestnej asociácie AIPCR a jej technických výborov: Povrchové vlastnosti vozoviek, Hospodárenie s vozovkami, Zimná cestná služba, Administratíva a správa ciest
  • odborná publikačná činnosť – učebnice, skriptá, články na svetové kongresy a konferencie; riešenie výskumných úloh; spracovávanie stratégií, technických noriem a legislatívnych návrhov
  • ocenenie medailou prof. Špůrka (Česká silniční společnost), strieborná a zlatá medaila ZSVTS, cena primátora mesta Nemšová, cena Slovenskej cestnej spoločnosti

Fotografie p. Jána Šedivého si môžete pozrieť v časti Foto. 

p. Anton Vavruš

  • p. Anton Vavruš, JUDr.  * 12.4.1921 v Kľúčovom, † 23.12.2013 v Trenčíne, právnik, diplomat, publicista

     Narodil sa ako 8. dieťa v 11-detnej rodine. V Kľúčovom nebola Základná škola, a preto 4 roky chodil do Základnej školy v Ľuborči. V rodnej škole v Kľúčovom učiteľ školy Pikala zistil nadanie malého školáka a navštívil rodičov s radou, aby mu poskytli možnosť vzdelávať sa i v ďalších školách. Mama ho odviedla do Meštanskej školy v Trenčíne, kde hneď nastúpil do 2. ročníka. Už počas štúdia v Trenčíne mu určovali zámer študovať na Učiteľskom ústave v Bánovciach nad Bebravou. V apríli 1935 mu však zomrel otec a tak nemohol pokračovať v štúdiu z finančných dôvodov. 3 roky nemal knižku v rukách, okrem modlitebnej knižky každú nedeľu v kostole. Počas týchto 3 rokov pracoval na stavbe kasarní v Nemšovej a na prehlbovaní tunela na Skalke. Vtedy však jeho priateľ Ondrej Lajcha už ako profesor, prišiel za ním s návrhom pripraviť ho na skúšky na Učiteľský ústav v Bánovciach. Tento krásny zámer sa aj splnil. Už počas štúdia na Učiteľskom ústave sa stretával s vysokoškolákmi a aj on zatúžil študovať na univerzite. 
    Po skončení vojny začal študovať na gymnáziu v Piešťanoch a zároveň externe na Filozofickej fakulte v Bratislave. V júni 1946 úspešne spravil skúšky na gymnázium a v septembri 1946 začal študovať  ako riadny poslucháč na Právnickej fakulte univerzity Komenského v Bratislave, ktorú ukončil v júni 1950 titulom JUDr.
    Prvú prácu absolvoval na zbore poverejníkov v Bratislave, kde spoznal aj svoju manželku Rúth. Neskôr pracoval v Moskovskom rozhlase v slovenskom vysielaní. V ďalších rokoch pracoval v Národom zhromaždení v Prahe a na Ministerstve zahraničných vecí, odkial bol vyslaný za Generálneho konzula ČSSR do Kanady. Pred odchodom do dôchodku pracoval ako tajomník sekretariátu Ministerstva spravodlivosti v Bratislave. 
    Ako 73 ročný navštívil Svätú Zem a napísal o nej knihu “Za Ježišom do Svätej Zeme”. Písal aj o Slovensku v knihe “Na púti za Máriou”. Ako 92 ročný dokončil knihu o prvých troch kňazoch v Nemšovej, ktorá má názov “Duchovní velikáni”. Knihu si môžete zakúpiť u pani Evky Vavrušovej v Kľúčovom na adrese: Trenčianska 46 alebo v Mestskej knižnici v Nemšovej. Cena: 8.00 Euro

Štúdium:

  • 1942 - maturita na Učiteľskom ústave v Bánovciach nad Bebravou
  • 1946 - doplňujúca maturita na Gymnáziu v Piešťanoch
  • 1946 - 1950 Právnicka fakulta UK v Bratislave
  • 1947 - 1948 jazyky a politické vedy na univerzitách v Ženeve a Londýne

Aktivity:

  • 1950 - 1952 úrad predsedníctva Zboru povereníkov v Bratislave
  • 1952 - 1964 zahraničnopolitický komentátor, hlavný redaktor, námestník riaditeľa pre program v Čs. rozhlas v Bratislave,
  • 1964 - 1966 vedúci medzinárodného odboru, tajomník zahraničného výboru v Čs. parlamente v Prahe,
  • 1966 - 1972 Ministerstvo zahraničných vecí v Prahe
  • 1968 - 1971 generálny konzul ČSSR v Kanade
  • 1981 - 1983 zahraničný komentátor Tlačovej agentúry ORBIS v Prahe
  • 1983 - 1986 tlačový tajomník na Ministerstve spravodlivosti

p. Ľudovít Vavruš

  • p. Ľudovít Vavruš, * 3.9.1953 v Trenčine, umelec v slobodnom povolaní

Štúdium:

  • 1969-1973 Stredná umelecká priemyselná škola v Bratislave pod odborným vedením prof. Drexlera a prof. Korkoša
  • 1973-1975 Postgraduálne štúdium - Akadémia výtvarných umení v Prahe

Aktivity:

  • Pamiatkostav Trenčín – reštaurovanie erbov
  • Skloobal Nemšová – propagačný výtvarník
  • od r. 1993  umelec na voľnej nohe - sakrálna tvorba, riešenie sakrálnych interiérov

Diela p. Ľudovíta Vavruša si môžete pozrieť v časti Foto.

Video z návštevy pri príležitosti jeho 60. narodenín si môžete pozrieť v časti Video.

p. Marián Vavruš alias Pejo

  • p. Marián Vavruš alias Pejo* 30.7.1975 v Trenčine

pejo fotoŠtúdium:

  • Strojárska škola v Považskej Bystrici

Aktivity:

  • aktívny hráč a futbalový tréner TJ Vlára Kľúčové

Ocenenia:

  • 4. násobný majster Slovenska vo futsale
  • reprezentant SR vo futsale

    “Vyrástol som na Kľúčovskom ihrisku”. Ako žiak som mal 2 registrácie, v Kľúčovom a v Nemšovej. Môj futbalový týždeň vyzeral nasledovne: V útorok a piatok som trénoval v Kľúčovom, kde som v nedeľu odohral aj zápas. V rodnej obci ma trénoval pán Alfonz Vavruš, ktorý mi vštepil techniku a futbalové myslenie. V pondelok, stredu a vo štvrtok som mal tréning v Nemšovej. V sobotu som odohral zápas za Nemšovú pod trénerskou taktovkou pána Ivana Bobota. S trénerom Bobotom som získal kondičné návyky, morálno-vôlove vlastnosti, ktoré chýbaju niektorým súčasným hráčom. Obom trénerom som nesmierne povďačný za tieto futbalové základy.marian vavrus tahun
  Súčasne som behával za Základnú školu v Nemšovej. V regionálnych súťažiach som nenašiel premožiteľa. V tom období som mal dilemu, či sa vybrať cestou individuláneho športu – atletika, alebo zostať pri futbale. Zvíťazil futbal. V dorasteneckom veku som navštevoval Strojársku školu v Považskej Bystrici so zameraním aj na futbal. Ako mladší dorastenci (1. liga) sme sa stali Majstrami SR.
marian vavrus sport  Počas Základnej vojenskej služby som aktívne hrával za 3. ligový Strojár Nitra. Prišlo aj zranenie, ktoré značne ovplyvnilo moju futbalovú kariéru. Po doliečení zranení som reprezentoval futbalový tím v českých Slušoviciach. Súčasne som hral futsal za Program Dubnica, s ktorým som získal 4 tituly Majstra SR. Nakoniec sme to dotiahli až do futsalovej ligy majstrov. Mojim najväčším úspechom bol repezentačný štart za Slovensku futsalovú reprezentáciu v roku 2000.
   Po čase som sa vrátil do Nemšovej, ktorá v tom období hrala okresnú suťaž (1999-2003). Postupne sme sa prebojovali do vyšších súťaží. Napokon sme sa zastavili v 3. lige, v ktorej som už Nemšovú nereprezentoval. Prejavil o mňa záujem 1. ligový Trenčín, za ktorý som odohral jednu sezónu a vsietil 2 góly. Opäť prišlo zranenie, ktoré ma na čas vyradilo z futbalových trávnikov. V tom čase som získal aj trénerskú licenciu.
  Moje dalšie pôsobenie bolo vo futbalových kluboch: Nemšová (2005), Vítkovice (2. Česká liga), Ebreischdorf (Rakúsko), Šardice (ČR), Bánovce (3. liga), Trenč. Stankovce (3. liga). Nakoniec som ako hráč aj tréner zakotvil v rodnom Kľúčovom s ktorým hráme 6. ligu OBFZ v Trenčíne. Moje nové pôsobenie privítali nielen hráči ale aj obyvatelia Kľúčového.

Dalšie fotografie zo športových aktivít p. Mariána Vavruša si môžete pozrieť v časti Foto.

p. Jozef Vydrnák

  • p. Jozef Vydrnák, * 27.3.1961 v Trenčine, výtvarník (umelec) v slobodnom povolaní

Štúdium:

  • 1971 - 1977 súkromné štúdia u akad. mal. M. Súčanského v Trenčíne
  • 1980 - 1985 Slovenská vysoká škola technická v Bratislave 
  • 1998 - 2000 Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave, oddelenie grafického dizajnu u prof. Ľ. Longauera

Aktivity:

    Kresba, maľba, voľná a úžitková grafika, ilustrácie a knižné úpravy, realizácie v architektúre. Nepravidelná voľná esejistická tvorba a sprievodné kurátorsko-esejistické texty k otvoreniu výstav. Práca v porotách regionálnych výtvarných súťaží. Spoluzakladateľ a koordinátor výtvarnej časti medzinárodného výtvarno-literárneho sympózia ORA ET ARS – SKALKA založeného v roku 2008 k pocte a podpore najstaršieho pútnického miesta na Slovensku: Skalky pri Trenčíne. Od roku 2011 člen Poradného zboru Národného osvetového centra v Bratislave pre kresťanské tradície. Bližšie informácie o aktivitách nájdete na stránkach: www.vydrnak.com a www.dielo.sk, práce so sakrálnou tématikou na stránke: krestum.sk

Diela p. Jozefa Vydrnáka si môžete pozrieť v časti Foto a Video

Viac k tvorbe Jozefa Vydrnáka na stiahnutie.