Kľúčové

časť mesta Nemšová

Aktuálne počasie v Kľúčovom

Viac...

Vitajte na internetovej stránke Kľúčového, ktorej cieľom je informovať návštevníkov o kultúrno-spoločenských aktivitách v tejto mestskej časti mesta Nemšová.

Na aktualizácií stránky sa podieľa Ing. Milan Vavruš. Ak máte zaujímavé podklady, návrhy ohľadne webu, kontaktujte ma prosím na adrese: 

Ak máte záujem o odber nových informácií na webe prostredníctvom e-mailu, zaregistrujte sa.

 

Kaštieľ

  • Kaštieľ - súčasnosť 

Kľúčovský kaštieľ má nového majiteľa    

   Najvýraznejšou a najstaršou kultúrno-umeleckou pamiatkou tejto mestskej časti je kaštieľ, žial dnes v značne zdevastovoanom stave.

    Od októbra 2014 má kaštieľ nového majiteľa, ktorý zamýšľa vytvoriť v budove kaštieľa prevádzku: pizzéria, bar, reštaurácia s dobrou kuchyňou s možnosťou realizácie rôznych osláv. V súčasnosti sú priestory kaštieľa na prízemí využívané ako pohostinstvo "Hilton".

Fotografie kaštieľa si môžete pozrieť v časti Foto.

 

 

 

 

  •  Kaštieľ - história 

   Od r. 2007 bol kaštieľ vo vlastníctve talianskej firmy AD REAL ESTATE, s.r.o., ktorá sa zaviazala, že ho do r. 2012 zrekonštruuje. Ako máte možnosť vidieť, kaštieľ je nadaľej v pôvodnom stave. Pán majiteľ do dnešného dňa nepožiadal stavebný úrad v Nemšovej o povolenie ohľadne rekonštrukcie kaštieľa. Mestský úrad už podnikol v tejto veci právne kroky a niekoľkokrát vyzval majiteľa nehnuteľnosti, aby odôvodnil svoju nečinnosť. Ďalšie informácie trencin.sme.sk.

   Pôvodne neskororenesančná, dvojpodlažná budova z druhej polovice 17. storočia. Rok postavenia kaštieľa 1678 je diskutabilný a ťažko dokázateľný. Mohol byť postavený na starších základoch pôvodnej šľachtickej kúrie. Zakreslený je i na katastrálnej mape z r. 1860. Dve vedľa seba stojace nespojené parcely pôsobia architektonickým dojmom, samozrejme bez vchodového portikusu, ako by to ani neboli základy dnešného chátrajúceho objektu.

   V Kľúčovskom kaštieli pôsobil aj botanik Jozef Ľudovít Holuby ako vychovávateľ. Svoje dojmy popísal nasledovne: "Odcestoval som do Klúčova v Trenčianskej, kde cez leto bývali Scherzovci. Kaštielik mali tam veľmi chutný, nie veľký, ale pohodlný a pekne zariadený, prostred kvetov stojací. I úhľadná kaplnka bola nedávno vystavená, pod ktorou je krypta pre členov tejto rodiny. Mali tam pri majeri aj novozariadenú pálenicu, ale nepálili v nej špiritus, lebo pán Sch. hovoril, že nie je vstave dať za tú cenu tu vypáleného liehu, za akú cenu si môže hoci z Prešporka lieh sem dodať. V neveľkej záhrade bol malý, vkusný skleník, naplnený vzácnymi cudzozemskými kvetami, a ovocného stromu bolo tam mnoho. Nikde na našich stranách nevidel som toľko rodzajov štepených slív, ako práve tu. Bujné a bohato rodiace figovníky stály s južnej strany kaštieľa na špalieroch popriväzované. Čerstvé figy naučil som sa jesť v Klúčove. V záhrade bola kolkáreň a pre deti telocvičné prístroje, často potrebované. Role na Považí sú tu úrodné, a neďaleká hora poskytovala hojnosť dreva. Nemšovský kaplán, Anton Kropáči, nás často navštevoval. Mal bohatú knižnicu vzácnych slovenských kníh. Pozdejšie bol farárom v Teplej u Trenčianskych Teplíc. Tuším koncom augusta ukazovala sa na západnej oblohe ohromne veľká kométa, ktorú sme, keď bolo jasno, od večera až pozde do noci obdivovali. Keď jadro kométy zapadalo, siahal jej jasný chvost až temer k zenitu. Tu, v Klúčove, som videl po prvý raz v mojom živote vnútro chatrných, drevených domkov sedliackych. Malo ma tam zadusiť, lebo v chalupe komína nebolo a dym sa valil dvermi a oknami von. Málo chýbalo, že som sa nad takýmto biednym bývaním pracovitého ľudu nerozplakal. Ba že si nikto nedal na tom záležať, aby ľud pekným spôsobom k tomu priviedol, aby si slušnejšie, čistejšie a jasnejšie, a tak aj zdravšie domky staval, a aby nebýval v jednej chyži s teliatkom, prasiatkom, alebo s pár ovečkami."

   Po vymretí rodiny Preisovej býval v kaštieli Ján Scherz, pôvodom poliak, vyšší cisársky dôstojník. Od jeho syna Aladára kúpil majetok za 30 000 zlatých zeman Gejza Borčický zo susedných Borčíc, bývalý hlavný slúžny v Púchove a Juraj Kubínyi, uhorský poslanec, šlachtic z Bohuníc pri Pruskom.
   Poslednými majiteľmi kaštieľa a najväčšími vlasníkmi poľnohospdárskej pôdy v druhej polovici 19. storočia boli Schlesingerovci. Jakub Schlesinger kúpil veľkostatok v r. 1896 za 70 000 zl. Po smrti otca zdedil veľkostatok s kaštieľom jeho syn Dr. Mark Schlesinger, po ňom zas jeho syn Emil. Na veľkostatku zamestnával sezónnych poľnohospodárskych robotníkov z okolia, hlavne Horej Súče a viacero deputátnikov.
   Kaštieľ bol postavený z kameňa a tehál. Všetky miestnosti dolného poschodia sú zaklenuté valenou, lunetovou klenbou s hrebienkami. Miestnosti druhého poschodia, piana nobile (zvýšené, reprezentačné poschodie v šľachtických sídlach), majú ploché stropy. Časť objektu napravo od vchodu je podpivničená a zaklenutá valenými klenbami. Ústredným, architektonickým prvkom čelnej fasády je klasicistický portikus, pristavaný koncom 19. storočia, keď sa aj všetky fasády zmenili v módnom, romantickom duchu. Portikus je umiestnený symetricky v strede objektu. Stojí nad hlavným vchodom a spredu i z oboch strán je otvorený vysokými, oblúkovými vstupmi. rodina Scherzovcov popisPo ich bokoch sú na nárožiach umiestnené pilastre, v prízemí hladké a na poschodí kanelované. Ukončené sú hlavicami v dórskom duchu. Portikus je ukončený trojuholníkovým tympanonom, s vrcholom na úrovni horného, ozdobného pásu pod korunnou rímsou oddeľujúcou horné poschodnie od strechy. Portikus nesie v priečelí i po stranách po jednom obdĺžnikovom okne na dĺžku. Z oboch bokov je podopretý mohutnými, opornými piliermi. Fasáda čelného priečelia má po oboch stranách portika po dve okenné osi. Okná obdĺžnikového formátu sú lemované, plastickou, profilovanou, šambránou a segmentovou, nadokennou rímsou. Spodné poschodie je od piana nobile oddelené kordónovou rímsou, na ktorú dosadajú okná horného poschodia. Šambrány spodných okien naväzujú dole na plastický sokel. Strechu od stien poschodí oddeľuje plastický vlys, v ktorom sa pravidelne striedajú dvojice malých, štvorcových, odvetrávacích okienok s plastickými, kruhovými prvkami. Obe bočné fasády majú po dvoch okenných osiach, ale na južnej je prvé, spodné okno nahradené dverami s jednoduchým portálikom. Dvorové, zadné priečelie má päť okenných osí. Na prvom poschodí je päť okien, ale na prízemí iba tri, nakoľko na mieste stredného okna je umiestnený vstup z dvora, rámovaný portálom riešený rovnako ako orámovanie okien, ale s adekvátne širším segmentovým oblúkom. Na miesto prvého, spodného okna vpravo je druhotne prerezaný ďalší vstup. Zachováva široký rozmer pôvodného okna a chýba mu akákoľvek výzdoba. Všetky fasády sú riešené v rovnakom architektonicko-výtvarnom poňatí. Stavba je zakrytá valbovou strechou, ktorá dosahuje jednu tretinu celkovej výšky kaštieľa. Dym odvádzali tri komíny. Časté, stavebné zásahy zrejme neporušili dispozičné riešenie objektu, sústredili sa predovšetkým na exteriér.
   Dodnes si skôr narodení Kľúčovania, ale najmä ženy spomínajú ma krásny park za kaštieľom, s vysadenými, cudzokrajnými stromami. Zábavy povedľa kaštieľa s veľkým, tanečným parketom. Veľkostatok s hospodárskymi staviskami, interiér kaštieľa s prekrásnymi obrazmi, ktoré tam údajne boli ešte za Scherzovcov. Veľa im napovedia mená Štefan Szomolányi, Michal Galbavý...Kľúčové bolo poľnohospodárskou obcou, veľkostatok zamestnával ľudí z blízkeho i vzdialenejšieho okolia. Blízkosť Váhu využívali obyvatelia na pltníctvo, dopravovali jedľové drevo určené na predaj.

Kaplnka

  •  Kaplnka sv. Anny - súčasnosť

   Oproti kaštielu stojí neogotická kaplnka sv. Anny, ktorá patrí pod farnosť Nemšová. 40 rokov sa o kaplnku vzorne starala p. Anička Šedivá, v sučasnosti p. Mária Šedivá.

Sväté omše sa slúžia:

každú nedeľu o 07.30 hod.
každý pondelok o 17.00 hod.

Fotografie Kaplnky si môžete pozrieť v časti Foto.

 

 

 

  •  Kaplnka sv. Anny - história

   Kaplnka je postavená z bývalého obytného objektu bírešov - zamestancov veľkostatku. A je zrejme staršia, ako sa udáva v dostupnej literatúre, teda už pred rokom 1860. 
   Ubytovacia časť bola v 80. rokoch nášho storočia zbúraná a kaplnku predĺžili asi o 1,5 metra dozadu. Súčasne k pravej, zadnej časti pristavili malú sakristiu. Súčasne priečelie má neogotickú, štítovú fasádu s dvoma nefunkčnými, úzkymi vežičkami po bokoch. Nesú ihlanovitú striešku, pod ktorou sú umiestnené polkruhovo, zakončené okná. V strede fasády sa nachádza hlavný vstup s portálovo, lemovaným, profilovaným ostením, zakončeným lomeným oblúkom. Pôvodné drevené dvere sú zdobené v hornej časti kružbou a v ploche architektonickými tvarmi s lomenými oblúkmi. V strede štítu je umiestnené okrúhle okno s neogotickou kružbou. Nad portálom sú umiestnené erby majiteľov, rodiny Scherzovcov a pod nimi letopočet 1868. Tento sa udáva ako rok postavenia kaplnky. V štátnom, oblastnom archíve v Bytči sa však nachádza mapa Kľúčového z r. 1859, ktorá ukazuje nielen kaštieľ a hospodárske objekty pri ňom, ale i stavbu s ubytovaním bírešov, kde je zakreslená už i kaplnka označená krížikom. Pôvodný vzhľad kaplnky bol asi iný než dnešný. Na výkresovej dokumentácií vypracovanej podnikom Agroprojekt Brno pre JRD Vlára v Nemšovej, ku štúdii na využitie kľúčovského kaštieľa v r. 1980, je vidno podstatne zložitejšia výzdoba čelnej fasády. Štít je zdobený typickým, neogotickým, meandrovým, oblúčkovým vlysom s nadol predĺženými hrotmi. Kružbové okno má bohatšie, plastické rámovanie a nad portálom vidno jednoduchú, lomenú rímsu. I vežičky sú zdobené plastickými šambránami. Nie je však zrejmé nakoľko sa jedná o pôvodný stav. Vzhľadom k tomu, že na vypracovaní zámeru a dokumentácie sa podieľal tiež Pamiatkový ústav. Je pravdepodobné, že naznačená výzdoba do značnej miery zodpovedá skutočnosti.

   Bočné steny kaplnky sú prerazené dvoma oknami na každej strane. Okná sú ukončené lomeným oblúkom a zdobené farebnou, sklenenou vitrážou. Len časť je však pôvodná. Oltár je pôvodný, neogotický. Pod podlahou kaplnky sa nachádza krypta, toho času neprístupná. Vľavo od vchodu smerom k ceste stojí drevená zvonička, tvorená dvoma vyrezávanými stĺpmi, medzi ktorými visí pod malou strieškou zvon. Strieška i ukotvenie stĺpov nie sú už pôvodné. Rok postavania zvoničky určuje vyrezaný letopočet v ľavom stĺpe, 1933.