Súčasnosť
- Súčasnosť
Riaditeľkou materskej školy - elokovanej triedy je Bc. Miroslava Dubovská. Ďalšie informácie sa dozviete na oficiálnej stránke školy.
Aktivity detí si môžete pozrieť v časti Foto.
Video z predstavení deti si môžete pozrieť v časti Video.
História
- História
Pre materské školstvo bol významný r. 1959. Vznikom JRD bolo potrebné sa postarať i o deti pracujúcich matiek v ňom. Pred činnosťou MŠ sa však najskôr uskutočnil prieskum o návštevnosti. Ten vyznel jednoznačne v prospech otvorenia MŠ. A tak na MNV v spolupráci s Odborom školstva v Trenčíne zadaptoval priestory v bývalom kaštieli tak, aby prevádzka mohla začať 1. septembra spomínaného roka pre celkovo 32 prihlásených detí. Žial, pre nedosatok informačných tokov (kroniku MŠ neviedla), autor sa musí obmedziť len na ústne informácie učiteľov MŠ a to v nasledovnom, stručnom podaní-po otvorení novej, štvortriednej ZŠ sa MŠ v r. 1966 presťahovala do jej uvoľnených priestorov (terajšia inštitúcia CHKO). Po delimitácií ZŠ do Nemšovej v r. 1983, po jednoročnej úprave priestorov sa MŠ opäť sťahovala na jej miesto, kde je až dodnes. Z personálneho obsadenia všetko kvalifikovaných, učiteľských síl možno konštatovať ich obľúbenosť a stabilitu. Veď počas 41 ročnej existencie kľúčovskej MŠ sa vystriedali striedavo ako učiteľky alebo riaditeľky iba 4 – Zita Lacková, Božena Tiková, Jana Šimková a Alena Lackovičová, z toho Zita Lacková plných 40 rokov.
Školstvo
- Školstvo
Podľa kronikára obce dochádzka detí do Nemšovskej rím.-kat. školy bola veľmi slabá. Zákonom predpísaný 8 mesačný cyklus si rodičia samovoľne skracovali na 5, ba i kratší. (od „Všech svätých“, do „Jozefa“). Do r. 1919 čítať a písať nevedelo takmer 15% obyvateľstva, zvlášť starší ľudia. Nepomohla ani maďarskou vládou podporovaná distribúcia časopisov, pretože i tie boli prevažne v maďarskom jazyku. Úplnou raritou bolo teda vzdelanie na mešťianskej škole alebo v niektorej z odborných škôl. Národné povedomie, hrdosť a morálnu čistotu čerpali len z rýdzo slovenskej náboženskej literatúry. Možno i to bolo príčinou, že maďarská vláda sa tak, ako pre iné obce, tak i pre Kľúčové rozhodla postaviť školu, hoci s jasným maďarizačným zámerom. Dôležité však bolo, že škola sa v Kľúčovom postavila.
Podľa kronikára obce „najkrajšou budovou v Kľúčovom je budova čsl. Štátnej školy, ktorá leží po ľavej strane hradskej, keď kráčame od Nemšovej. Škola táto bola vystavaná staviteľom Čevelom z Trenčína v r. 1931. Celkový náklad činil 204 000,- Kč, z čoho hradila obec 50% a ostatok činila štátna subvencia“.
S výstavbou tejto školy sa začalo 1. septembra 1929 a o 2 roky – 1. septembra 1931 sa v nej začalo už i vyučovanie. (Pozemok pre ňu prepustil Dr. Emil Schlezinger za 20,- Kč za štvorcovú siahu, keď predtým na ňom bol hospodársky dvor s dieľnou na výrobu cementových škridiel a válovov hostinského Júliusa Kleina.) Predtým chodili kľúčovské deti do Nemšovej a to až do r. 1922, keď začali chodiť do novopostavenej školy v Ľuborči.
Prvou učiteľkou v Kľúčovom bola češka Ľudmila Tomášková, ale len od 1. septembra 1931 do marca 1932, keď bola preložená. Na jej miesto nastúpil František Tikala, no tiež len do konca roka. Pretože žiakov pribúdalo, musela byť zriadená ešte jedna trieda a tak v r. 1933 nastúpil do Kľúčového a to za správcu školy Ján Súkop s manželkou Teréziou ako učiteľkou. O tri roky však Terézia Súkopová ochorela a o rok i Ján Súkop, preto obaja odišli z Kľúčového, aby uvoľnili miesto iným. A tak po ich krátkom zastupovaní ešte dvoch učiteliek nastúpil do Kľúčového ako správca školy Ľudovít Szép. Bol to znamenitý učiteľ, hoci nastúpil vo veľmi ťažkej dobe hospodárskej krízy a v tom roku i mimoriadne tuhej zimy. Kronika zaznamenáva napríklad i jeho aktivitu smerom k dospelým, pre ktorých poriadal v škole ľudové kurzy „ Slovenských dejín“. Ľudovít Szép bol však v r. 1943 preložený a na jeho miesto nastúpil nemenej znamenitý učiteľ Vojtech Bitarovský, už ako riaditeľ školy.
Pre vytvorenie si predstavy o vyučovaní na tejto škole je totiž nevyhnutné dodať, že sa tak dialo v jednej jedinej triede. Bolo teda potrebné vytvárať oddelenia zo žiakov podľa jednotlivých ročníkov a vyučovať v priebehu jednej hodiny všetkých ročníky – t.j. 9.
Jednotriedna škola v Kľúčovom trvala až do r. 1955, no už len so žiakmi 1. -5. roč. (žiaci vyšších ročníkov prešli v r. 1950 na práve zriadenú meštiansku školu v Nemšovej). K V. Bitarovskému pribudla Františka Prvá a obaja vyučovali v Kľúčovom do ukončenia škol. r. 1957/58. Po nich nastúpil do školy manželský pár Tomáš Kalina, poverený zároveň riadením školy a Mária Kalinová, ako učiteľka. Sústavný nárast detí si vyžadoval vybudovanie novej školy. Jej výstavba sa začala v r. 1963 ukončila sa v r. 1965 tak, že sa v nej začalo vyučovať 1. septembra. Bola 4. triednou, takže ku Kalinovcom pribudli ešte ďalšie pracovné sily. Štvortriednou bola až do r. 1971, keď pre pokles žiakov boli zriadené len dve triedy.
V novej štátnej koncepcii práce bola tendencia rušenia malotriednych škôl, tam, kde boli vyhovujúce podmienky. V Nemšovej také boli a preto v rámci integrácie bola kľúčovská škola začlenená do Nemšovej. Stalo sa tak k 1. septembru 1983. So žiakmi prešiel do Nemšovej i pedagogický zbor, vrátane riaditeľa Tomáša Kalinu. Pri hodnotení školstva v Kľúčovom možno konštatovať, že bolo veľmi dôležitým článkom nielen pre vzdelávanie, ale i kultúrno-spoločenský život v obci. Učitelia i žiaci sa podieľali na všetkom dianí a tak ovplyvňovali životný rytmus obce. Nezanedbateľný je i výsledok vzdelávania, veď obec má takmer 30 vysokoškolsky vzdelaných ľúdí, čo je asi 5% z celkového počtu. I napriek sťaženým podmienkam malotriedneho vyučovania pomerne dosť žiakov malo záujem dostať sa i k vyššiemu vzdelaniu a to v meštianskych školách, buď v Trenčíne alebo v Trenč. Teplej. Niektorí z nich pokračovali dokonca i vo vyššom vzdelaní (JUDr. A. Vavruš, Doc. J. Vavruš, MUDr. R. Vavrušová a Horná, Ing. Machara, Štefánek, Janík a ďalší).