Súčasnosť
- Súčasnosť
Nemšová časť Kľúčové leží na úpätí Bielych Karpát, vzdialené 12 km od krajského mesta Trenčín. V minulosti obec, od 1. januára 1989 tvorí Kĺúčové súčasť mesta Nemšová s mestskými častami Ľuborča a Trenčianská Závada.
Momentálne je evidovaných 662 obyvateľov žijúcich v Kľúčovom. Z toho 348 žien a 314 mužov.
História
- História
Obec sa uvádza už skór ako v doposiaľ uvedených historických prácach, už v r. 1297 je po prvýkrát spomenutá v listine v súvislosti s hranicami okolitých obcí. Opát Skalky Pavel v nej žiadal nitrianskeho biskupa Pascasia, aby potvrdil zakladajúcu listinu opátstva, vydanú biskupom Jakubom v r. 1220. Pascasius nielenže túto lisitinu potvrdil, ale v nej aj presne ohraničil územie darovanej dediny Újazd. Vo vymedzení chotára tejto obce sa spomínajú i okolité dediny, aj Kľúčové, ale nie ako majetok benediktínského opátstva, lež iba jeho hraničná čiara.
Táto listina priamou písomnou zmienkou o obci posunula je datovanie o tridsať rokov, doteraz najstaršia tradovaná správa o Kľúčovom sa uvádza z r. 1328. Život však v tomto nesporne zaujímavom historickom priestore pulzoval už pred tatárskym vpádom, ako o tom svedčia písané pramene z r. 1208, kedy sa spomína neďaleká obec Skala už ako majetok nitrianskeho biskupa. Opátstvo vlastnilo rozsiahle územie a po celé storočia významne ovplyvňovalo vytváranie vzájomných vzťahov medzi obcami. Aj Kľúčové ležalo na okraji ohniska neustálych hraničných sporov okolitej šlachty, ktorá si chcela privlastniť časti územia patriace benediktínom.
Ďalšia spomínaná písomná správa o obci, ale už obývanej (villa Kluchov), je z r. 1328, kedy panovníci obvykle udeľovali svoje kráľovské zeme verným mužom, hradným jobagionom za ich verné služby.
Kľúčové v majetkových sporoch zemianskych rodín
Nároky si
robili od r. 1493 aj Podmanickovci, ale napokon sa ich zriekli v prospech Lieskovskej rodiny.
Prirodzeným rozrodom potomstva Kľúčovských sa jednotlivé diely ešte viac drobili. V r. 1579 získal od Rudolfa II. Armáles (erbovú listinu) Albert Kľúčovský, ktorý bol predtým so synom Jánom uvedený do vlastníctva celej časti obce Kľúčové. Po vymretí priamej vrstvy rodu v r. 1679 daroval panovník Leopold I. Kľučové Jánovi a Michalovi Rajman i Alexandrovi Durcsanymu a Martinovi Bošanymu. No rodina Klucsay protestovala a v r. 1679 sa dohodla s Rajmanovcami tak, aby majetok zostal v ich držbe. Posledným potomkom rodu bol Ondrej, ktorému majetky zobrala Uhorská kráľovská komora. Zuzana Klucsay, jeho sestra, zhromaždila všetok rodový listinný materiál, v opisoch od r. 1393 až do r. 1789 v snahe vysvetliť jeho pôvod a opodstatnenosť získať ho späť.
V r. 1756 dávala do zálohy polovicu kúrie a mnoho rolí v Kľúčovom schudobnelá zemanka Mária Kromholz. V r. 1678 došlo k dôležitej dohode o 26-tich bodoch spolunažívania v časti spoločného majetku v Kľúčovom medzi držiteľmi porcií Alexandrom Durczanym, Martinom Bošánim, Štefanom Parocsayom, Mikulášom Foldešim, Gabrielom a Jánom Kľúčovskými a Jánom Raymanom.
Tereziánsky urbár a zrušenie poddanstva
V terezánskom urbári sa už vôbec medzi zemanmi nespomínají Kľúčovskí. Najväčším vlastníkom pôdy bol ich spríbuznený Štefan Konček a vdova po Gabrielovi Krimholcovi, schudobnelá zemanka.
Zmeny vlastníckych vzťahov k pôde bolo treba po zrušení poddanstva v r. 1848 aj náležite dokladovať. Všetky nehnuteľnosti nariadil cisársky dvor zaevidovať do pozemkového katastra. V rámci daňového provizória sa robili v r. 1859 aj v Kľúčovom katastrálne vymeriavania. Vytýčili sa hranice obce “meznými kameňmi”, stľpmi, kopcami, za účelom zakreslenia do konkretuálných máp. Uskutočnila sa aj obhliadka týchto medzníkov za účasti richtára obce Jána Patku a prísažných Jura Macharu, Adama Hlatkého, Pavla Vavruša, Andreja Hornéh. Nechýbali ani zástupcovia všetkých susediacich obcí. Vo vypracovanom “mezepise”, ktorý všetci opatrili podpismi a pečiatkami obcí sa dozvedáme o mnohých topografických zvláštnostiach chotára. Niektoré názvy pretrvali dodnes. “Osada Klucsove pomezna jest s dilem osadu Teplu, Ujezdu, Dolnu Suču, Zavadu, a Liborču.” Dnes by sme len ťažko našli v podrobnom popise začiatok chotára “ začina se za Rieku Wahom menuvanu, pri jednom trojhrannem Stupe a velkej meznej Skale, kteri stup trojehranni deli chotari..” Zaujímavé sú rozličné pomocné názvy kopcov, lúk, niektoré pretrvali v pamäti obyvateľov dodnes - “meza chotarna ide k zapadu ze štrki, vodu važinu až na breh a role slawnej komori, kerá rola leži na levej strane v chotari Ujesskem,”...obecni pasjenek Kobulinetz.”Na levej strane v chotari Ujesskem leži hora slawnej komori Haj menuvana”
Konečnou fázou katastrálneho vymeriavania v Kľúčovom bolo vyhotovanie mapy celého chotára a lesov. Jedna z takýchto máp sa zachovala, síce poškodená, ale ukazuje, že hranice obce sa vlastne od polovice 19. storočia nezmenili. Najhustejšie osídlenie zostalo v intraviláne – strede obce, naopak za Váhom, kde bývali po častých povodniach odplavené úrodné role, ale i domy a kúrie Kľúčovských akoby nebol život.
Na katastrálnej mape je chotár husto posiaty typickými názvami:
Pri hranici s obcou Újezd sa nachádza Osičje, Bašti, Bočiny, Pod Horou, Pod Dedinu, Na Podhorí, Za Humni. V intraviláne – v strede Kľúčového sa nachádzajú role Za Váhom, U Humienca, Hrabovky, Nad Laščeky, Laščeky, Vlčá Jama, Vinohrad a Černovské, Za Oboru. Od hraníc Újezdu smerom k Súči na juhozápad sa tiahnu: Pod Jakubov, Hrbáčky, Michalkovska, Smatlava, Kutina, Vyšinec, Kopulinec, Nadšidlovinu, Beňove, Kobulinec, Janikova, Okrajky, Kňazské, Pod Majerom, Ribnicky. Skalický potok oddeľuje tento chotár od Kremeníc, Starého Hája, Lamané Kamení, Lánov, Sliačov, Suchých Potokov, Honu Masárová, Bukovinka, Hrabi a Kopanice pri hraniciach so Závadou. Na východe sa rozkladá Retkovec, Horné Pole, Vrchovina, U Skaličky, Vysoké, Klučovec, Brindzova, Hossova, Rubanice, Za Kopanky, Kopanky, Pod Vrbovku, U Cintera. Za potokom, ktorý rozdeľuje obec a pretína hradskú sa nachádzajú Chríby a Hraby. Cestou z Nemšovej po ľavej strane hradskej asi 200 m od dediny sa rozkladá cintorín, založený údajne už v r. 1786 Martinom Chropenom.
Zo starých rodín v Kľúčovom zostali ako majitelia zbytkov starých gruntov: Patkovci, Hladkovci, Vavrušovci, Amrichovci, Ďuržovci, Macharovci, Pecháčkovci, Vydrnákovci.
Kľúčovský majer zmenil majiteľa niekoľkokrát – za zásluhy vo vojne uhorská vláda obdarila ním dôstojníka pruskej armády, Preisa. Ten dal postaviť vedľa rozľahlých sihotí pri Váhu, hneď pri bývalej kráľovskej ceste nový kaštieľ, údajne v r. 1767. (Vročenie, ktoré sa uvádza vo viacerých, no nie v pramenných materiáloch.)
Samospráva
- Samospráva
- Mestské zastupiteľstvo - Volebný obvod č. 3 – Kľúčové
Milan Patka
Juraj Kendera
- Mestský úrad - Mesto Nemšová
Ul. Janka Palu 2/3
91441 Nemšová
E-mail:,
Web: www.nemsova.sk
- Dane a poplatky
Tel.: 032/ 6509 636, 6509 635
- Pokladňa
Tel.: 032/ 6509 613