Kľúčové

Pálenie vápna v Kľúčovom alebo prečo prezývajú Kľúčovanov "Vápnari"?

V Kľúčovom sa podľa podania pálilo vápno už v 19. storočí a to trvalo až do začiatku 1. svetovej vojny. Pálenie vápenca sa vykonávalo na pozemku Stredná Lúčka v južnej časti obce blízko rieky Váh. Odborník na pálenie vápna, ktorého meno sa nezachovalo (asi Žufa) odkúpil od majiteľa pozemku strednú časť pozemku Lúčky. Bolo to miesto, ktoré bolo vhodné pre pálenie vápenca, pretože blízko tiekol Váh. Bolo pri ceste a surovina sa nachádzala necelé 2 km od neho.

Časť pozemku, na ktorom pravdepodobne stála pec, odplavila voda Váhu pri veľkých povodniach. Majster vápenkár si pravdepodobne otvoril na úbočí Bielych Karpát, ktoré sú uložené z vápencových skál, kameňolom. Odtial si dovážal surovinu na páleni vápna. Cesta do kameňolomu viedla vedľa Kľúčovského potoka, okolo starého majera cez Mlynisko až na Hrachovicu, kde našiel podmienky na otvorenie kameňolomu. Majster vápenkár si neskôr musel skaly nalámať. Musel to byť vápenec. Ako lámať skaly, musel svojich pracovníkov najprv naučiť. Bolo potrebné byť veľmi opatrný. Zobrali sa kovové tyče, ktoré zabíjali kladivom do skaly. Jeden kýval tyčou a druhý krútil do boku. Tendencia bola vytvoriť takú dieru, ktorá odtrhne čo najväčsiu skalu. Keď to dobre dopadlo, bolo práce s vápencom aj na týždeň. Vápenec sa potom odvážal na vozoch k peci. Odvtedy prezývajú Kľúčovanov “Vápnari”.